Krokodíl americký

Atlantického a Tichého oceánu na území Belize, Kolumbie, Kostariky, Dominikánskej republiky, Ekvádoru, Salvadoru, Guatemaly, Haiti, Hondurasu, Nikaragui, Mexika, Panamy, Peru,Spojených štátov a Venezuely). Množí sa aj na Kube, Jamajke a Hispaniole. Na Floride v USA sa počet voľne žijúcich krokodílov dlhohlavých odhaduje na zhruba 2 000 jedincov. Vďaka ilegálnemu lovu a strate svojho prirodzeného biotopu je v mnohých oblastiach krokodíl dlhohlavý považovaný za ohrozeného. Oficiálne je však v Červenom zozname IUCN zaradený do kategórie zraniteľných druhov ^[1].

Opis 

Krokodíl dlhohlavý má podobne ako všetky krokodílovité štyri krátke a silné končatiny, dlhý a silný chvost, telo aj chvost pokrytý radami tvrdých dosiek a silné a veľké čeľuste, ktoré potrebuje pri trhaní potravy. Oči chráni zvláštna blana a rovnako ako nozdry a uši sú umiestnené na vrchole hlavy, čo umožňuje, aby mohol zostať zbytok tela skrytý pod vodou.

Jeho sfarbenie tmavo hnedé až dočierna mu umožňuje splývať s vodou a prekvapiť tak svoju korisť až neuveriteľnou rýchlosťou. Je vôbec jedným z najväčších krokodílov, pretože samci dosahujú dĺžku až 5 m a hmotnosť 180 – 450 kg ^[2].

Krokodíl dlhohlavý sa pomerne často zamieňa s aligátorom severoamerickým, zvlášť vďaka rovnakému sfarbeniu, veľkosti a areálu rozšírenia. Spoľahlivým odlišným znakom je ich nos, ktorý má u aligátorov tvar písmena U a nos krokodílov pripomína skôr písmeno V. Pri nose však existuje aj iná, spoľahlivá charakteristika. Ak má aligátor tlamu zatvorenú, vidno len horné zuby, zato u krokodíla vidno z uzavrenej tlamy horné zuby, ako aj dolné.

Spôsob života 

Biotop

Obýva prevážne sladkovodné, prípadne poloslané až slané vodné plochy ako sú ústia riek, slané jazerá (zvlášť jazero Enriquillo v Dominikánskej republike), ale hlavne mangrové močiare. Občas sa dá zhliadnuť tiež v mori.

Potrava 

Krokodíl dlhohlavý sa vydáva za potravou v noci a loví predovšetkým ryby a iné vodné druhy živočíchov ako sú korytnačky a kraby, občas uloví aj rôzne druhy vtákov. Vo viac zaľudnených oblastiach má na svedomí časté miznutie domácich zvierat (hlavne kôz a oviec). Mláďatá sa živia podobne ako u ostatných krokodílov rôznymi malými vodnými bezstavovcami. U krokodíla dlhohlavého bolo zaznamenaných už niekoľko útokov na človeka, napr. v oblastiach Kostariky alebo v Guatemale nie sú správy o napadnutí človeka týmto druhom príliš ojedinelé. Útoky však nie sú tak časté a strašné ako pri ich väčších a agresívnejších príbuzných krokodíla nílskeho alebo morského.

Rozmnožovanie 

Obdobie hniezdenia prebieha počas obdobia sucha. Samice krokodílov dlhohlavých si na kladenie vajec väčšinou vyhrabávajú priehlbinu v zemi, ale ak sú vhodné miesta pre tento typ hniezd zabrané či nedostupné, postaví samica väčšinou kopcovité hniezda z akéhokoľvek prístupného rastlinného materiálu. Samice musia miesto pre svoje hniezdo vyberať starostlivo, pretože vody pozdĺž riek a močiarov stúpajú a časté záplavy spôsobujú vysokú úmrtnosť mláďat. Samice si preto hniezda stavajú v období sucha, kedy sú záplavy takmer minimálne. V hniezde je minimálne 20, častejšie však 30 až 60 pomerne veľkých vajec.

Liahnutie mláďat, ktoré prebieha zhruba po 90 dňoch po kladení prichádza spolu s obdobím dažďov a mláďatá merajú po narodení asi 25 cm. Miera rodičovskej starostlivosti sa javí ako premenná, pretože niektoré samice javia o ochranu hniezda pomerne menší záujem, než druhá skupina samíc, ktorá pri nich trávi väčšinu času, pomáha čo najrýchlejšie mláďatám z hniezd a aktívne ich následne bráni pred ich najväčšími nepriateľmi, ktorých predstavujú vtáci, divé mačky a dokonca aj veľké druhy rýb. Samice mláďatá opúšťajú veľmi skoro - hneď niekoľko dní po vyliahnutí.